Keď som vybral z tašky obrázkový časopis, napadlo ma, že dám jej prečítať nadpis jedného článku. Bez rozmýšľania pohotovo a usmievavo poznamenala čierna strapaňa, že ona len doma číta.
Táto promptná odpoveď ma viedla k tomu, aby som pouvažoval nad tým, kde všade môže človek čítať? Zaoberajú sa touto otázkou aj knihovedci? Toľko viem, že je dokázané, žiaci nášho školstva sa nesústreďujú náležite pri čítaní, sú problémy pri chápaní a rozbore textu. Ale skúmal už niekto, že v akých situáciách a polohách sme nútení čítať? Prichádzajú mi na um tie krimiseriály v ktorých nešťastný pozorovateľ cez krčovito držiace a prepichnuté noviny skúsi vyľakanými očami pozorovať prenasledovaného človiečika. Robí sa, že číta.
Dajme tomu: všetci radi čítame. Ale kde? Vo vlaku, v autobuse, v ambulancii, na záchode, na pohovke, na pláži, vo vani, v reštaurácii? A o tom som ešte ani nemukol, že v posledných rokoch sa najviac rozšírilo elektronické čítanie. Celú knihu môžeme prečítať bez klasického listovania strán. Klik na myš. Aj to sa stáva, že čítaním často môžeme aj urážať našich najbližších: namiesto vypočutia manželkiných príhod skôr sa prikláňame k príhodám napínavej knihy. Keď vysokoškolský poslucháč na prednáške noviny číta, to tiež svedčí o „napínavosti“ témy.
Žiaľ, veľmi zriedkakedy prichytím žiakov na hodine čítať. Vyvolávam snáď vzrušenú pozornosť u mojich žiakov? Alebo im tak napínam nervy, že nemajú chuť do čítania? Škoda, že pomaly vyhynie taký študentský tvor, ktorý v kúte alebo pod lavicou potajomky číta. Namiesto veršov a riadkov esemesky číta ó, mládež. naša! To ich drží vo vzrušení. Je to také bezcitné a fádne.
Tak milý čitateľ, keď ešte stále sleduješ moje plynúce riadky, prezraď mi, kde ťa našla táto veta? Určite nie v šušťajúcich novinách (ktovie?), ale skôr pred monitorom. A pritom ešte čo mieniš prečítať, alebo čo si prečítal(a)? Nebuď leňoch! Odpovedz na otázku: kde čítaš najradšej? Čakám na tvoje reakcie.
Ale to kučeravé cigánča ako mi dá najavo, že čo číta teraz, to neviem. Vidím ju, ako v zadymenej kuchyni, nevinnými očami vzhliadne od rozprávkovej knihy. Ale určite sa stretneme ešte v autobuse. A budeme sa rozprávať o domácom čítaní. Nazdávam sa, keď takto pokračujem, nerada ma pustí vedľa seba.