Na základe zlých učebných osnov nie je možné napísať dobré učebnice - o tom ani nehovoriac, že dobré učebnice cudzích jazykov na celom svete vznikajú po dlhej a dôkladnej predpríprave, pracuje na nich celý tím odborníkov, pre ktorých je daný jazyk materinským jazykom a ktorí najskôr stanovia jednotné ciele a metódy výuky od prvých krokov až po dosiahnutie úrovne pre pokročilých (v tejto oblasti sa od slovenskej odbornej verejnosti dostalo maďarským školám iba kritiky, neviem o tom, že by niekedy bola zostavená skupina odborníkov, ktorá by v spolupráci s pedagógmi a autormi učebníc pomohla vo vytvorení koncepcie a metodiky výuky slovenského jazyka a pri tvorbe učebníc).
V súčasnosti používané učebnice vznikali celkom chaoticky, bez jednotnej koncepcie a na základe už spomenutých zlých učebných osnov. Ako prvá vznikla učebnica pre 1. ročník stredných škôl (Varsányiová), nemohla však nadviazať na učebnice pre ZŠ, keďže tieto boli nevyhovujúce a zastaralé, bolo teda potrebné inovovať a modernizovať obsah predmetu, ale tak, že sa museli dodržať predpísané (zlé!) učebné osnovy. Komu by sa to podarilo, bol by kúzelník. To, že nový rad učebníc nezačali tvoriť pre základné školy je podobný nezmysel, ako keby sa stavba domu začala od strechy. Krátko na to vznikli učebnice pre 1.-4. ročník základných škôl (Bónaová-Skabelová), potom učebnica pre 9. ročník (Benická), ktorá takisto nemala na čo nadviazať, potom pre zmenu učebnice pre 3. a 4. ročník stredných škôl (Répássyová) a naposledy, keď už tieto boli hotové, učebnica pre 2. ročník stredných škôl (Varsányiová).
Učebné osnovy vznikli pred niekoľkými desaťročiami tým (metodicky úplne nesprávnym) spôsobom, že sa jednoducho prebrali osnovy slovenských škôl (stačí porovnať osnovy pre 2. stupeň ZŠ a pre SŠ, presne to isté učivo morfológie, syntaxe, štylistiky, iba sa "okorenilo" nezáživnými a nudnými konverzačnými témami). Výsledok je celkom evidentný - maturanti možno vedia, čo je publicistický štýl, podmet, vedľajšia veta, aké i sa píše v tom-ktorom slove (často lepšie než žiaci v slovenských školách), ovládajú dejiny slovenskej literatúry, ale majú problémy komunikovať v slovenskom jazyku (tí, ktorí nemajú problémy s komunikáciou, za to vďačia väčšinou nie tomuto pomýlenému systému výuky, ale miešanému jazykovému prostrediu, v ktorom si jazyk osvojili).
Pokiaľ zostanú tieto učebné osnovy a radikálne sa nezmení prístup a metodika vyučovania slovenského jazyka, zbytočne sa bude zvyšovať počet hodín, výsledok nebude o nič lepší. Dlhé roky sa obe strany zbytočne dohadujú o tom, či je pre žiakov maďarskej národnosti slovenský jazyk cudzím jazykom alebo cieľovým jazykom a zatiaľ školy produkujú - to si treba priznať - množstvo absolventov, ktorí slovenský jazyk ovládajú na veľmi nízkej úrovni. Má to svoje príčiny, a tieto je škoda hľadať v národnostných otázkach, v chcení alebo v nechcení naučiť sa slovenský jazyk (kto sa už niekedy učil cudzí jazyk, vie, čo je to za námahu a výkon!).
Skúsme si porovnať dve priemerné hodiny na hociktorej základnej alebo strednej škole s VJM: v jednej triede hodina angličtiny (nemčiny), študenti sú uvoľnení, pozitívne motivovaní, pred nimi krásne farebné učebnice vypracované tímom odborníkov, plné zaujímavých, veku primeraných aktuálnych textov, pedagóg má k dispozícii množstvo audovizálnych vynikajúcich pomôcok, používa nápadité, hravé metódy (ich na to školia, slovenčinárov nie), konverzujú, učia sa hravým spôsobom, občas zaznie i smiech, s úsmevom odchádzajúc z hodiny sa rozprávajú s lektormi v angličtine (nemčine) a majú pocit úspechu, odhodlania učiť sa jazyk (dôsledkom čoho chodia na rôzne kurzy, doma sa s radosťou a s chvályhodnou usilovnosťou venujú učeniu sa nových slov, písaniu úloh atď., vytýčia si za cieľ jazykové skúšky, lebo sami pritom cítia, radosť z toho, že v danom jazyku dokážu komunikovať, hoci - a to nikomu nevadí -zatiaľ s občasnými chybami). Potom sa presunú na hodinu slovenčiny, úsmev im zmizne z tvárí, vyberú si svoje čierno-bielo učebnice napísané snaživými,ale predsa len amatérskymi autormi, navyše vo vyššie opísanom chaotickom poradí, podľa absolútne zlých učebných osnov, znudene čítajú nezáživné texty o nástenkách, o Ferkovi a Jožkovi, učia sa o podmetoch, prísudkoch, vedľajších vetách, na stredných školách navyše odpovedajú z obrovského množstva literatúry, boja sa komunikovať v jazyku, majú obavy takmer z každej hodiny, na ktorú sa predošlý deň museli naspamäť naučiť množstvo učiva, obávajú sa, či sa nepomýlia v skloňovaní, či miesto sa nepovedia si, z čoho si každý - od médií až po komikov - s radosťou uťahuje.
Tento proces "centrálne riadeného znechutenia" sa začne už v prvých rokoch základných škôl. Požiadavky učebných osnov pre 1.-4. ročník ZŠ sú enormne vysoké a z odborného hľadiska celkom chybné. Od detí sa vyžaduje príliš veľa, v dôsledku čoho sa v mnohých z nich hneď v tomto prvom štádiu výuky slovenského jazyka vypestuje negatívny postoj a strach. Z odozvy mnohých rodičov viem, že deti naprvom stupni väčšinou šikovne a bez väčších problémov zvládajú všetky predmety, okrem slovenského jazyka. Poobedňajší život rodín narúša stres a dlhé memorovanie pre deti ťažkých (a celkom zbytočných) slov a textov, čo sa častokrát končí plačom, a po niekoľkých rokoch takýchto negatívnych zážitkov sa nedá diviť tomu, že v deťoch sa nevypestuje kladný postoj k učeniu sa slovenského jazyka, naopak, majú z neho strach a obavy.
Dovtedy, kým si kompetentní nepriznajú, že v metodike vyučovania slovenského jazyka na školách s VJM a v metodike vyučovania anglického jazyka by aspoň v prvých rokoch nemal byť žiadny rozdiel (čím vlastne diskriminujú deti maďarskej národnosti, pretože už v útlom veku im znemožnia vytvoriť si pozitívny prístup k slovenskému jazyku), školy s VJM budú produkovať študentov so stále horšou úrovňou znalosti slovenského jazyka. To, že pri rovnako zlých osnovách a učebniciach sa táto úroveň z roka na rok znižuje, možno pripísať problémom, ktoré sú spoločné pre školy slovenské i pre školy s VJM (prevaha vizuálnych vnemov, počítače, znižujúca sa úroveň grafického prejavu, agresia, frustrácia, sociálne prípady a množstvo ďalších závažných problémov).
Bolo by potrebné vypracovať presnú analýzu učebných osnov a cieľových požiadaviek slovenského jazyka na slovenských školách a na školách s VJM, ktorá by konečne ukázala, že osnovy a cieľové požiadavky na školách s VJM zo slovenského jazyka sú odborne pomýlené: na jednej strane sa školám stále dokola vyčíta, že ich absolventi nevedia komunikovať v jazyku, na druhej strane im osnovy a cieľové požiadavky predpisujú učivo, ktoré nemá s komunikáciou nič spoločného a čo je najhoršie, ani nevytyčuje cestu k osvojeniu si potrebných rečových zručností. Dôkazom tohto sú aj testy Monitor, v ktorých sa dôraz kladie na teóriu, na zbytočné lingvistické vedomosti, a nie na ovládanie jazyka (tento trend je stále silnejší, jeho vrcholom boli tohtoročné testy).
Cieľové požiadavky zo slovenského jazyka pre školy s VJM by mali byť tak koncipované a z odborného hľadiska tak fundované ako cieľové požiadavky na angličtinu (tieto materiály sú prístupné na stránke Ministerstva školstva i ŠPÚ, každému ich odporúčam do pozornosti, ich porovnaním musí byť každému zrejmé, v čom spočíva neefektívnosť a bieda výuky slovenského jazyka na našich školách). Ak by sa v učebných osnovách aspoň v prvých piatich-šiestich rokoch ZŠ uplatnila podobne premyslená metodika výuky slovenského jazyka ako cudzieho jazyka, potom v ďalších rokoch by sa už mohlo pristúpiť k tomu, aby sa opierajúc o tento základ dosiahla úroveň cieľového jazyka.
Žiaľ, termín cudzí jazyk v prípade slovenského jazyka na školách s VJM vyvoláva neopodstatnenú, z odborného hľadiska celkom nepochopiteľnú odmietavú reakciu na slovenskej strane. Zabúda sa pritom na fakt, že väčšina týchto detí sa v šiestich rokoch prvýkrát stretáva s týmto jazykom, teda je to pre nich jednoznačne cudzí jazyk, čo treba zohľadniť pri zostavení učebných osnov, pri písaní učebníc i pri príprave budúcich pedagógov, aby boli schopní uplatniť rôzne metódy skorej výuky cudzieho jazyka.
Na to, akým dvojakým metrom sú merané (diskriminované) už šesťročné deti, stačí iba niekoľko príkladov z učebných osnov Anglický jazyk pre 1.-4. ročník ZŠ a Slovenský jazyk pre 1.-4. ročník SŠ s VJM (aj tieto sú k nahliadnutiu na stránkach ŠPÚ, tiež zaujímavé a poučné čítanie).
Anglický jazyk
1. ročník: minimálna slovná zásoba z okruhu tém škola, trieda, rodina, hračky, oblečenie, časti tela, potraviny, sviatky
Slovenský jazyk
1. ročník: okrem týchto tém množstvo ťažkých a nevhodných tém pre šesťročne deti, z ktorých väčšina sa začína učiť prvé cudzie slová okrem svojej materinčiny, napr. práca v záhrade a na poli (asi preto sa dostalo do učebníc slovo kukuričné šúpolie, s ktorým sa na sto percent už nikdy viac v živote nestretnú a množstvo podobných nezmyslov), lesné zvieratá, u zubného lekára, na pošte, kúpa a predaj v zelovoci, v mäsiarstve a pod.
Anglický jazyk
1.-4. ročník: pomalé, premyslené, ale dôkladné osvojovanie si minima gramatických vedomostí, presne určené a vymedzené gramatické javy, ktoré majú ovládať
Slovenský jazyk
abnormálne ťažké, príliš všeobecné požiadavky od 1. ročníka počnúc, napr. už v 1. ročníku "... používať najbežnejšie slovesá v prítomnom čase, osobné zámená ja, ty, my, vy (ktoré pády, ktoré tvary? odporúčam nalistovať si gramatiku a pozrieť si skloňovanie týchto zámen v jednotnom a množnom čísle vo všetkých pádoch, krátke i dlhé tvary, mimoriadne zložité i pre dospelého), predložkové spojenia (ktoré?) a najfrekventovanejšie príslovky (ktoré?), pýtať sa a tvoriť jednoduché vety kladné a záporné, správne odpovedať na otázky, reagovať na rečový stimul partnera v dialógu a naopak (!)", v 2. ročníku už dokonca "žiaci majú vedieť opakovať krátky delený dejový text rozprávok a poviedok pomocou otázok a obrázkov, o známom obrázku povedať samostatne 5-6 viet, k obrázku tvoriť kladné a záporné otázky a primerane na ne odpovedať, ďalej majú vedieť dokončiť rozprávku podľa obrázkov (príčina domácich trápení matiek s deťmi, končiace sa plačom, nechuťou k slovenčine ako takej ), majú vedieť dramatizovať osvojené rozprávky alebo iné vhodné texty, ktoré im vyučujúci ústne sprostredkujú (takéto schopnosti by už stačili na zloženie jazykovej skúšky základného a stredného stupňa) atď. atď.
O dvojakom posudzovaní šesťročných detí, ktoré sa okrem národnosti v ničom nelíšia, svedčia i niektoré náhodne vybrané vety zo spomínaných učebných osnov anglického jazyka pre 1. stupeň ZŠ (škoda, že osnovy na slovenský jazyk nezostavovali podobne "citliví" a odborne fundovaní ľudia):
* Skorý začiatok vyučovania anglického jazyka je oblasť, ktorá je v našej krajine ešte tak trochu ´terra incognita´.
* Správne volenými metódami sa má vytvoriť atmosféra, v ktorej sa môže dieťa učiť bez strachu a stresu.
* V skorom vyučovaní anglického jazyka sa má skôr sledovať a zisťovať prírastok vedomostí dieťaťa ako hodnotiť známkami.
(Moja rada sťažujúcim sa rodičom, ktorí mali už celý deň žalúdočné kŕče z učenia sa slovenčiny s malými ratolesťami, aby ich radšej nechali na pokoji, pretože podľa môjho názoru je vždy lepšie mať zlú známku na vysvedčení v prvých rokoch než negatívny vzťah k slovenčine počas celej školskej dochádzky, nenašla u rodičov túžiacich po dobrom vysvedčení odozvu, a tak sa k nám na strednú školu dostávali deti s už trvalým a nenávratne negatívnym postojom k slovenskému jazyku, so značne pokročilým strachom a rešpektom k slovenčine, resp. s presvedčením, že je to ťažký jazyk, ktorý sa nikdy nedokážu naučiť na rozdiel od angličtiny, či nemčiny, ktorá - čuduj sa svete - im vždy išla akosi ľahšie)
* Skorý začiatok vyučovania anglického jazyka nebude pravidlom, ale skôr výnimkou - alternatívnou formou. Je vhodný pre deti, ktorých intelekt a osobnosť dovoľujú väčšiu záťaž. Preto je dôležité nielen pred prvým ročníkom urobiť starostlivý a citlivý výber pod dohľadom odborníkov - psychológov, metodikov a skúsených učiteľov, ale aj naďalej pozorne sledovať vývin dieťaťa, aby nedošlo k strate záujmu, k frustrácii z neúspechu a k negatívnemu postoju k cudziemu jazyku.
Už i z týchto viet je jasné, že pre deti, ktoré pri príchode do školy nevedia po anglicky ani slovo sa používa diametrálne odlišný (napodiv metodicky veľmi správny!) prístup ako k deťom, ktoré pri príchode do školy nevedia ani slovo po slovensky.
Na tieto deti čaká 13 rokov výuky plnej podobných chýb. Týchto 13 rokov sa končí maturitnými skúškami, na ktorých majú preukázať, ako si osvojili jazyk za tento dlhý čas. Námätkovo vyberiem niekoľko otázok z tohoročných, ktoré iba dokazujú, že celá náplň tohto predmetu je pomýlená a chybná.
32. Nahraďte slovo brech štylisticky neutrálnym slovom.
37. V kontexte ukážky 5 je antonymom slova milostivý
A) slušný
B) prísny
C) neprístupný
D) nedemokratický
53. V ktorej z možností je správne napísané slovné spojenie, ktorým môžeme doplniť chýbajúci text v druhom riadku ukážky 7?
A) Boha Zeusa
B) Boha Diusa
C) boha Zea
D) boha Dia
55. Určte z radu slovné spojenie, kotré nie je viacslovným pomenovaním:
olympijské hry - pohanské sviatky - posledné hry - v plnej zbroji (??? nevedela by som ani ja)
60. Označte slovo, ktoré nie je synomymum výrazu veterná smršť.
A) krútňava
B) cyklón
C) výr
D) vír
62. Pomenujte zvýraznený vetný člen v texte ukážky (pre popadané stromy ??? hanba-nehanba: neviem, hoci učím už viac rokov)
Ani jedna otázka nie je zameraná na zistenie toho, čo sa toľko vyčíta absolventom - čiže na zistenie toho, na akej úrovni dokážu v slovenskom jazyku komunikovať. Je to samá gramatika, štylistika, literatúra. Neschopnosť? Zámer? Bolo by dobré, keby sa zverejnilo meno zostavovateľov takýchto testov. Som presvedčený, že ak sa slovenský jazyk na školách s VJM bude učiť vo zvýšenom počte hodín, ale na základe tých istých osnov a učebníc, výsledky nebudú o nič lepšie (najmä ak sa v Monitoroch budú vyskytovať podobné zákerné otázky), práve naopak, v tejto atmosfére to budú žiaci i rodičia pociťovať ako násilie, čím sa dosiahne presne opačný efekt.
